V deviatom ročníku sme sa rozhodli venovať téme holokaustu na Slovensku.
Počas rannej komunity, sme si navzájom vymenili pocity a myšlienky o tom, aké ťažké muselo byť zbaliť sa do jedného kufra a opustiť svoj domov. Predstavovali sme si, aké by to bolo nechať za sebou všetko, čo sme poznali a milovali.
Každý žiak si následne vybral "číslo", za ktorým sa skrýval fiktívny príbeh inšpirovaný niekým, koho sa holokaust týkal. Počas dňa žiaci zisťovali a skladali príbeh svojej postavy, zisťovali z akého prostredia pochádzali, koľko mali rokov, aký život mali pred vojnou. Svoje osudy pátrali cez 5 staníc: Židovský kódex, Deportácie, Skrývanie, Odboj a Pracovné tábory. Prvou stanicou bol Židovský kódex, nakoľko rasové zákony sa týkali všetkých ich postáv. Na tejto stanici mali vybrať zákony, ktoré najviac obmedzili ich postavu vo svojom fiktívnom príbehu, ale mali určiť aj tie, ktoré by najviac obmedzili ich vlastný život v dnešnom svete. Potom už cez ostatné stanice pátrali po osudoch svojich postáv, niektorí sa skrývali, niektorí sa zapojili do odboja, niektorí boli v pracovných táboroch či deportovaní do koncentračných táborov. Na stanici, ktorá sa týkala ich postavy, získali reálny príbeh niekoho, kto v skutočnosti aj prežil, a podľa ktorého si mohli dotvoriť príbeh svojej postavy.
Ďalšou úlohou bolo čítanie s porozumením, kde žiaci pracovali s príbehom Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera. Na ich príbeh nasledovala aj úloha z angličtiny. Vo dvojiciach mali podľa zozbieraných fotografických dôkazov napísať správu Spojencom, o tom, čo sa v skutočnosti dialo v koncentračných táboroch.
Jednou z nepovinných úloh, ktoré si žiaci mohli vybrať, bolo opísať obrázok baraku, ktorý bol súčasťou koncentračného tábora. Tento opis sme napísali v nemčine. Na výber mali aj úlohu s názvom Popierači, ktorá žiaľ odzrkadľuje aj dnešný stav v spoločnosti. Úloha situovala formuláciu argumentov vo fiktívnom rozhovore s niekým, kto dnes popiera existenciu holokaustu, a bola zameraná na kritické myslenie a formuláciu argumentov.
Na záver blokového vyučovania sme sa všetci zamysleli nad tým, čo sme sa naučili. Každé číslo, každé meno, každý príbeh nás naučil, že „na to aby zvíťazilo zlo stačí málo: aby dobrí ľudia nerobili nič“ (Edmund Burke).
